03. mája 2007 – Svoradov
Vo štvrtok 3.5.07 sme sa stretli so starými pánmi svoradovčanmi na ich milovanom internáte. Páni Ivan Mrva a Ernest Pápay, predstavitelia Kruhu priateľov Svoradova, sa rozhovorili o nevyhnutnosti oživenia svoradovského ducha v intenciách riaditeľa Filkorna. No nie len otázka budúcnosti Svoradova bola jedinou počas tohto príjemného a pre obe strany podnetného večera.
Obaja páni v rokoch majú neskutočnú pamäť. Hodiny dokážu z rukáva sypať mená, dátumy, súvislosti. V ich slovách ožíva hrozné 20. storočie živšie, ako v najlepšie napísanej historickej knižke. Spomienky na mnohých zaujímavých ľudí (napr. E.B. Lukáč, F. Ďurčanský, I. Kružliak…) sú jedinečné, no pomaly so svojimi nositeľmi odchádzajú. Úsmevné bolo napr. rozhodovanie p. Pápaya v roku 68: ostať v Mníchove alebo sa vrátiť? „Ďurčanský mi povedal: tu nás je dosť, choď domov…“ Taký Jozef Vicen sa „domov“ dostal nedobrovoľne, po vypití kávy s drogou sa na dvanásť rokov miesto vo Viedni ocitol na Pankráci… A to mal ešte šťastie, jeho priateľov povešali. Šibenica stála v pozadí osudov celej tejto generácie, ktorú „proletári“ zlikvidovali. Výkvet slovenskej spoločnosti sa po nástupe komunistov dostal na tretiu koľaj, mnohí aj na slepú. No tí, ktorých ešte máme možnosť stretať, sa nezlomili. A preto je úžasné počúvať, ako nás, sťa svojich vnukov, pomaly deväťdesiatroční starci posielajú do Arény: „Nevideli ste Tisa a Husáka? Treba vidieť“!
Plepo