| Dva dni pred stretnutím s Jozefom Vicenom, svoradovčanom a bojovníkom proti komunizmu, sme sa pozreli na krajinu Dostojevského a Lenina očami mladých slovenských vedcov – chemikov Jara Katrlíka a Miška Korenka. |
|
Doktor Katrlík a jeho dobrodružná cesta Bratislava – Moskva – Jekaterinburg – Vladivostok – Sachalin – Komsomoľsk – Bajkal – Irkutsk – Moskva – Bratislava, ktorá trvala jeden intenzívny mesiac, ukázala krajinu bývalých sovietov v novom svetle. V roku 1919 sa BAM z opačnej strany viezol Štefánik aj s partiou slovenských vojakov. Je to cesta európskej civilizácie smerom do ázijského sveta. Poteší, že aj na Sachaline, (nehovoriac o Aleutách) sa môžeme stretnúť s kresťanstvom. Zaujímavé bolo zistenie, že autá na Ďalekom východe chodia v pravo, ale drvivá väčšina má japonský volant v pravo. Na Sibíri žije 15% ukrajincov, ktorí sa tam dostali za Stalina a neskôr. Ich naturel je oveľa bližší nášmu. No vraj ich pesimizmus je výraznejší ako ruský či burjatský.. Zaujímavé. Mišove mesačné zážitky z polostrova Kola a Petrohradu s famóznou Ermitážou s tureckými hajzlami či problémy s prevozom chemikálií z ruskej na slovenskú akadémiu vied sú tiež osviežujúce. Podnebie ďalekého severu vplyvom končiaceho karibského Golfského prúdu je podobné južnej Sibíri. Ľudia sú vraj veľmi pohostinní. Je dobre, že napriek Štúrovým túžbam a boľševickej snahe sme v Európe. Plepo |