Opatrný povolebný optimizmus

Po zázraku, ktorý sa udial na Vltave, tu máme, síce nie také prenikavé, ale predsa víťazstvo „pravice“ nad komunisticko – nacionalisticko – populisticko – mafiánskou lúzou. A aj keď nová koalícia bude mať väčšinu iba 79 poslancov (druhá Dzurindova vláda mala poslancov iba 78, a aké reformy po sebe zanechala), môžeme byť opatrne optimistickí. Z viacerých dôvodov.

Pozitíva

Fico, napriek peknému výsledku, je v pozícii ako kedysi Mečiar. Teda úplne out. To je dobré, je to jedna z najnegatívnejších postáv novodobej histórie. Snáď sa podarí odsekať chápadlá chobotnice cicajúce štát typu Široký atď, čo je nevyhnutnou podmienkou ozdravenia spoločnosti.

Mečiar zomrel. To trvalo!

Slota skapíňa. Snáď ho dorazia ďalšie voľby. Bude však pľuť jedovaté sliny, čo sme videli hneď po voľbách. Trochu vyššia účasť by ho dala dole, ale aj tak je fajn, že je zmarginalizovaný.

SMK je mimo. Je to škoda v tom, že táto strana bola počas 2. Dzurindovej vlády dobrým spojencom reformných síl a snáď si takýto koniec nezaslúžila. No môže si za to sama, hra s Orbánom sa ukázala ako kontraproduktívna a voliči z „Felvidéku“ ukázali, čo si o jeho iredente myslia. Ako frčka do Budapešti veľmi sympatické gesto. Bugárovi a Mostu (teda tomu lepšiemu z niekdajšej SMK) treba zablahoželať a dúfať, že budú vedieť artikulovať smerom do HU postoje „našich“ Maďarov. Slovenská liga v Híde (OKS, Švejna…) je pomerne slušná.

OKS je opäť in. Aj keď iba so 4 ľuďmi, ale aj tak fajn.

KDH je síce nie veľkou, ale stabilnou stranou normálnejšej časti spoločnosti. A prekrúžkoval sa Procházka.

SDKÚ je lídrom, čo nie je zlé. Snáď si spomenú, že majú Dzurindu. Mikloš je super, Jurzyca detto. Rozkošné je prekrúžkovanie Kaníka, čo je jeden z najsympatickejších momentov týchto volieb. Uvidíme, ako bude koexistovať s Radičovou, ktorá, ako si dobre pamätáme, jeho prácu šéfa rezortu práce viac menej pokazila.

SaS iba ukáže, čo je zač. No aj tu je namieste opatrný optimizmus. Ak sa budú držať dvoch najzaujímavejších tém (odvodový bonus a dekriminalizácia konope), budú na úžitok.

Účasť (59%) bola trochu vyššia ako minule, čo je dobré, ale aj tak je to málo. Ak má slušnejšia časť politiky fungovať aj o 4 roky, motivácia voliť musí byť silnejšia.

Vládnuť budú nekomunisti. To je kľúčová správa. Po brutálne červenej Ficovej lúzokracii snáď najlepšia správa z volieb. A ak sa pozrieme na tú famóznu skupinu špičkových pravicových ekonómov v SDKÚ, SaS a Moste, dvojnásobne sa tešme.

Slovensko spolu s podobne naladeným Českom a Poľskom bude istým spôsobom lídrom EÚ reforiem, čo tomuto regiónu iba pomôže.

A je možné, že snáď sa prijme aj zmluva o výhrade vo svedomí, kameň úrazu, na ktorom skončila doteraz najnormálnejšia vláda.

Negatíva

Fico dostal priveľa. Mapa Slovenska je jeho zásluhou okrem BA zamaľovaná na červeno. Táto vec sa musí múdrou politikou novej vlády zmeniť, lebo ešte bude znova zle.

Vláda bude visieť aj na šnúrke pár nevyspatateľných a mizerných poslancov, čo jej môže spôsobovať nepríjemnosti ako v minulosti. Poslancami sa stali také postavičky, ako napr. Homoľa (SDKÚ, osobne zodpovedný za nekalé financovanie), Markovič (SDKÚ – úplne slabulinké beznázorové nič), Kubovič (SDKÚ – mafián), Dubovcová (SDKÚ, nenažraná právnička), štvorica posledných z kandidátky SaS (nie sú ničím strane zaviazaní, môžu byť neriadenou strelou, no vyzerajú „prokatolícky“), Fronc (KDH, przniteľ SK školstva), Marcinčin (KDH, úplná tragédia, škoda reči), Ďurkovský (KDH, v BA vieme prečo, bude musieť asi zložiť jednu z funkcií)… atď, našlo by sa toho viac. Bude ťažkou úlohou tieto partie držať pokope.

Pravica prichádza v zlom čase celosvetovej mizérie. Demagóg Fico bude akékoľvek nevyhnutné, no nepopulárne opatrenie populisticky komentovať. Práve preto vyvstáva urgentná potreba rýchleho spísania „čiernych kníh ficoizmu“, ktoré sa mu budú musieť otrieskavať o hlavu a vyvodzovať z nich aj trestnoprávnu zodpovednosť.

Radičová. Bude (vlastne od prezidentských volieb už je) problémom. Je to ľavičiarka, nadôvažok liberálna ľavičiarka. A starosti nebude robiť iba svojim ministrom, ale aj svojej strane, ktorej volebný zisk pod jej „lídrovstvom“ výrazne klesol. Toto si budú musieť v SDKÚ rozobrať a múdro vyhodnotiť, ak nechcú, aby ich čakal Mečiarov osud. A je isté, že za Radičovou sa potiahne celá znôška tzv. občianskych aktivistov bojujúcich na homo – potrato – pedo či gender fronte a im podobné skupiny priživujúce sa na „sociálnom štáte“, po ktorom Radičová volala a ktorých deštrukčnú rolu máme možnosť sledovať vo „vyspelom svete“, kde prišla k moci ľavica.

Cigánsky problém. Bude prenasledovať túto vládu viac, ako iné, lebo problémy sa za 20 r. nakopili a nik ich neriešil. A nevedia ich riešiť ani strany nastupujúcej koalície. Nadôvažok boli práve Rómovia najviac postihnutí povodňami, sú nevzdelaní, chudobní, chorí, izolovaní od majority. Táto otázka takmer určite ostane nočnou morou. Tu je veľká parketa pre múdru kresťanskú politiku.

Osekanie rozbujneného štátu. Keďže máme 4 strany, musia sa všetky „ministersky zahojiť“. Takže je možné, že tlak na radikálne zoštíhlenie štátu, ktorý bude zo strany ekonómov silný, nemusí nájsť oporu v politike.

Je toho veľa, čo bude stáť pred novou vládou. No akokoľvek sa na to pozeráme, bude to určite lepšie než Fico – Slota – Mečiar. Dnes, tesne po voľbách, môžme byť opatrne optimistickí.

Plepo