Levy prichádzajú. Debata s Vladimírom Palkom

Matfyzák Vladimír Palko vhupol po roku 1989 do politiky. Po boku Jána Čarnogurského a Františka Mikloška sa stal jednou z najvýraznejších tvárí KDH. Ako minister vnútra je spájaný ako s potlačením organizovaného zločinu, zvládnutím „cigánskej revolúcie“ na východe v r. 2004 či „zotriezvením“ PZ, tak aj s bezprecedentným zásahom kukláčov na festiale Rámus vo Sv. Jure (2003). Už len tieto veci by boli námetom na zaujímavú debatu. Po tom, ako bol svedkom vypískania Mikloška na sneme KDH (2006), hnutie opustil a po krátkej anabáze s KDS sa z vysokej politiky vytratil. Začal vyučovať matematiku na Paneurópskej vysokej škole a publikovať. Predovšetkým v „domovskom“ Impulze (za časopis veľká vďaka!), no aj knižne. A práve jeho posledná a zásadná kniha Levy prichádzajú sa stala hlavnou témou nášho stretnutia. 

Počas komunizmu bola vec jasná. „Nepriateľ“ sa dal pomenovať jednoznačne: geriatrická komunistická verchuška a Kremeľ. „Priateľom“ bol Západ. Táto skratka po r. 1989 prestala platiť. Ukázalo sa, že ten Západ je ľavicovejší, než sme si boli ochotní pripustiť. Nielen v ekonomickom zmysle slova, ale predovšetkým v kultúrno – morálnych otázkach. Zdalo sa, že hrádzou pred tým, čo presne nazval Ján Pavol II ako „kultúru smrti“, budú na kresťanstvo sa odvolávajúce strany a politici. Aj to sa však ukázalo ako chiméra, viď príklady ako kennedyovci či Biden v USA a v Európe hoci CDU v Nemecku a ľudovci v Rakúsku. „Kresťanské“ politické strany sami pretláčajú agendu, aká by bola pred 30. rokmi nepredstaviteľná ani v najradikálnejšej ľavici. 

Slovenská kresťanská demokracia na tom nie je veľmi ináč, hoci na rozdiel od rakúskych kolegov zatiaľ nepresadzujú homoregistrácie. No napríklad téma výhrady vo svedomí, táto pre osobnú slobodu jednotlivca tak neuveriteľne dôležitá a nedocenená téma, sa už neobjavuje nielen v KDH, ktoré kvôli nej vystúpilo z doteraz najlepšej SK vlády, (čo Palko stále považuje za „svoju hviezdnu hodinu v politike„), ale ani u bývalého Palkovho blízkeho kolegu Lipšica (ten na túto tému svojho času reagoval pomerne často) či u Rada Procházku (Alfa sa podľa Palka o kresťanstve vôbec nezmieňuje). SDKÚ to „K“ má len na mätenie voliča. 

Ale pozor, Palko sa neobáva toho, že kresťanstvo vo svete zanikne, veď celkový počet kresťanov rastie a napríklad v juhovýchodnej Ázii sú v spoločnosti veľmi viditeľní. To „západ, ako ho poznáme, prestane existovať„, vraví a podkladá množstvom príkladov. Nakoľko samotný Západ tomuto procesu prispel, napr. „vývozom demokracie“ do moslimského sveta (ktorého výsledkom je aj neveľmi reflektovaná genocída kresťanov), je na diskusiu. 

Vladimír Palko je slovenskými médiami označovaný ako ultrakonzervatívec, ktorý by najradšej verejne pálil homosexuálov. My sme sa počas príjemného večera mohli presvedčiť, že je to hlúposť. Videli sme pokojného, vzdelaného, zaujímavého rečníka s jasnými názormi a s hlbokými „úsmevovými“ vráskami okolo očí. Napriek nie najružovejšej (blbé slovo) vízii budúcnosti je Palko veľmi usmievaná postava, čo bolo pre mňa osobne prekvapením večera. 

Plepo