Dejiny civilizácie sú dejinami ovládania a využívania energetických zdrojov. Popri klasických fosílnych a vodných zdrojoch energie sa od 50. tych rokov 20. stor. ako vedľajší produkt výroby atómovej zbrane začína presadzovať energia vyrobená jadrovým rozpadom U235. So všetkými pozitívami a negatívami. Celý svet spotrebuje cca 50 000 t jadrového paliva ročne. Neporovnateľne malé množstvo oproti uhliu či rope, ktorých negatívny dopad na planétu je široko diskutovaný. Z tejto hmotnosti v súčasných reaktoroch (II. a III. generácie) využijeme len cca 3 %, ostatné je odpad. Snahou vedy preto je tzv. jadrovými reaktormi 4. generácie tento nepriaznivý pomer zefektívniť. Ako k tomu môžu prispieť aj SK vedci a aké sú perspektívy energetiky sveta v najbližších desaťročiach prišiel porozprávať fyzikálny chemik Michal Korenko.
Cena uránu nie je príliš závislá na rope, ale oveľa viac na medi a drahých kovoch, pri ktorých výrobe je urán „odpadom“. To je jeho nesporná výhoda. Nevýhodou je, že vieme zužitkovať len 0,7 % uránu, špeciálne U235, zvyšok, U238, je pre nás zatiaľ nevyužiteľný a spolu s ďalšími produktami rozpadu „dobrého“ uránu 235, ktoré sú najväčším problémom súčasnej jadrovej energetiky pre svoju rádioaktivitu (polčasy rozpadov sú státisíce rokov) tvorí momentálne tzv. vyhorené palivo. Cieľom moderných reaktorov preto bude za a) využiť urán oveľa efektívnejšie a za b) „doštiepiť“ produkty jadrového rozpadu na polčasy s krátkym rozpadom. Tu sa vynára viacero komplexnejších problémov, predovšetkým technologických (napr. „spaľovanie“ paliva v tekutom a nie pevnom skupenstve, náhrada teplonosného média – pary napr. roztavenými soľami atď.). Nevraviac o možnosti výroby vodíka (a tým naštartovania vodíkovej ekonomiky) pri vysokoteplotných reaktoroch.
Čechy a Slovensko sú v rámci Európy spolulídrami v jadrovej energetike a majú aj nezanedbateľnú intelektuálnu bázu, čo je našou nespornou výhodou. Najďalej vo vede okolo jadra sú asi Francúzi (+Japonci…) a údajne aj India (o.i. využitie tória). Američania už 30 rokov nepostavili žiaden nový reaktor, pretože snáď najslabší US prezident 20. stor. Carter stopol investície do tejto oblasti. Reaktor je pritom záležitosť, ktorá po úvodných veľmi vysokých nákladoch na výstavbu vie relatívne lacno a spoľahlivo slúžiť dlhé desiatky rokov. Samozrejme svet má z jadra obavy, lebo Hirošima, Černobyl a Fukušima. Bezpečnosť a opatrnosť je teda namieste, avšak demagógia a povrchnosť informovanosti o týchto témach zo strany médií a rôznych „zelených“ loby je často zarážajúca.
Aká je budúcnosť energetiky podľa Miša Korenka? Ropa (plyn) bude dlho dominovať, uhlia sa tiež rýchlo nezbavíme, viď Čína (spaľovanie uhlia produkuje viac emisií rádioaktívnych prvkov než všetky vybuchnuté a nevybuchnuté atómky dokopy), skúmanie termojadrovej fúzie je dobré na technologický pokrok ako isté laboratórium, no jej komerčné využitie je v horizonte desaťročí vysoko nepravdepodobné a vrtuľky, soláry či nebodaj repka sú skôr šou a tunel kvôli dotáciám než reálne východisko. Ostáva jadro. Vyzerá to tak, že niet inej cesty. Isté je, že dopyt po energii bude rásť. Opak by znamenal úpadok civilizácie, ako ju poznáme dnes.
Plepo
PS. Mimochodom, takto míňa svoje peniaze vizionár Bill Gates.
Obrázok: Cosmosmagazine (zaujímavý text o využití tória v Nórsku).