Vo štvrtok 25. 6. 2015 sme na poslednej predprázdninovej spolkovej akcii privítali skvelého rakúskeho spisovateľa Martina Leidenfrosta. Martin, ktorý napísal viacero kníh a pravideľne píše do .týždňa, je slavjanofil. Pred mnohými rokmi sa učil po rusky a pôvodne chcel ísť pracovať na Ukrajinu. O tom, že ostane žiť na Slovensku, sprvu neuvažoval, nezdali sme sa mu dosť zaujímaví a príliš blízko Viedne. No nakoniec to vypálilo tak, že sa usadil v Devínskej Novej Vsi. Vo svojom profile si uvádza, že je katolík. Medzi novinármi vec nevídaná.
Martin je cestovateľ. Pochodil toho dosť, aj také kúty Európy, na ktoré veľa ľudí nemá chuť. Aktuálne sa vrátil z Bosny. Navštívil slovanskú moslimskú dedinu odrezanú od sveta. Vejú v nej zástavy ISIS. Pár sto km od nás. Hovorí, že z toho nemá dobrý pocit, zvlášť preto, že moslimovia z nižšie položených dedín síce tak okato svoje sympatie ISIS neprejavujú, no svojich susedov neodsudzujú.
Nemohli sme obísť aktuálnu situáciu v .týždni, z ktorého odišla konzervatívna časť redakcie, čo, zdá sa, Š. Hríb nesie ťažko. Rozhodnúť sa bude musieť aj Martin, hoci jeho preferencie vyzerajú jasne. „Boli na mňa dobrí jedni aj druhí“, hovorí. Podľa toho, čo sme si mohli vypočuť, to vyzerá tak, že koniec koncov sa z každého liberála stane bojovník proti slobode.
Veľkú časť debaty sme venovali situácii Cirkvi v nemecky hovoriacich krajinách. Hoci sa Rakúsko považuje za katolícke, situácia vôbec nie je taká jednoznačná. Navyše Wir sind Kirche je mainstream.
Príjemný večierok! A aby nám nebolo ľúto, že žijeme v „oligarchickej demokracii“, Martin Leidenfrost nám priblížil, ako fičí rakúska „korporátna demokracia“. Tiež žiadna sláva.
Plepo