Legenda svetového hokeja, europoslanec, emigrant a navrátilec, otec (úspešných) štyroch detí, katolík… Peter Šťastný, podľa vlastných slov šťastný muž. Na začiatku debatky povedal, že má na nás takú hodinku. V príjemnej diskusii sme nakoniec strávili šestinu dňa. Keď na začiatku začal pripravený Rasty vymenúvať rôzne Šťastného úspechy, vyzeralo to tak, že to bude pomaly na celú tú vyhradenú hodinu. Počas večera sme prebrali kadečo.
Predovšetkým hokej, ktorý je spolu s rodinou a vierou jedným z jeho hlavných osobných pilierov. Ako malého chlapca ho najskôr nevzali do Slovana, no neskôr z neho vyrástla svetová špička (spolu s bratmi). Okrem ČSSR, ktorú kvôli červenému režimu opustil, reprezentoval Kanadu (dosť socialistickú, podľa jeho slov), aby po Novembri 89 ako kapitán priviedol Slovensko do Áčka a odohral skvostný Lillehammer. Po skončení aktívnej hráčskej kariéry začal funkcionárčiť, no rýchlo sa stal najtvrdším kritikom mafiánskej hokejovej bandy na čele s udavačom vlastnej matere Širokým („on do USA nemôže, hneď by ho zatkli“). Málokto u nás povie presnejšie a otvorenejšie o pomeroch (nielen) v hokeji, čo si myslí. Nielen preto, že je zásluhou svojej práce zabezpečený, aj keď „môj syn za rok zarobí viac, ako ja za kariéru“. Predovšetkým preto, že je človekom priamych viet a nekľučkuje, čo sa pri debate s ním nedá nevšimnúť.
Vstúpil aj do politiky. Najprv v USA, keď robil kampaň bratovi Mariánovi pri úspešnej kandidatúre na šéfa SKS (zaujímavé boli spomienky na p. Štefana B. Romana). Neskôr sa nemohol dívať na Mečiarove výčiny a podporil Dzurindu, o.i. aj zo sedla bicykla. Dnes vie, ako aj my, že ak sa majú pomery (aj v hokeji) znormalizovať, musí zmiznúť Fico a tí okolo neho.
Stretnutie s veľkým mužom. Legendou. Len toľkoto v skratke k super piatku 4.júna 2010.
Plepo