|
V ďalší pravidelný štvrtkový večer 30.marca 2006 na Svoradov zavítal muž, ktorého netreba predstavovať. Bývalý minister hospodárstva, dnes mimoriadne úspešný biznismen, jeden zo slovenských finančných „žralokov“ a futbalový fanatik, majiteľ Slovana Bratislava Ľudovít Černák. Okruh tém bol prirodzene široký a zaujímavý, čo do posledného miesta naplnilo našu spolkovú búdu. |
|
Svoje rozprávanie začal spomienkami na Svoradov, na vtedajšom dievčenskom internáte Nešporák tu bývala jeho sestra, sám tu často chodieval, okrem návštev aj na diskusie vedené dnešným kardinálom Korcom. Jeho život je neoddeliteľne spojený s hlinikárňou v Žiari nad Hronom. V Závode SNP pracoval ako predák, neskôr okúsil i robotnícku profesiu, aby to nakoniec dotiahol na post generálneho riaditeľa. Tesne po Nežnej revolúcii patril medzi ľudí tzv. prvej manažérskej vlny, keď sa ako jediný Slovák zúčastnil trojmesačného študijného pobytu v anglickom Birminghame, ktorému predchádzala krátka anabáza v Nórsku, kde vyjednával s potenciálnym investorom, hlinikárenským gigantom. Aj tu nadobudol pocit, že treba „niečo urobiť, aby sme vo svete boli inak vnímaní“ a tak ako vlastenec s ideálmi vstúpil do SNS, na ktorej kandidátke sa preferenčnými hlasmi prekrúžkoval až do federálneho parlamentu. Ako minister hospodárstva Mečiarovej vlády rokoval o rozdelení Československa a veľkou mierou prispel k jeho pokojnému priebehu a vzniku nezávislého Slovenska. Odkryté spomienky z vyjednávaní v Javorine priblížili ich vtedajšiu veľmi napätú atmosféru a nervozitu oboch premiérov. Po vyriešení štátoprávnej otázky presadzoval politiku tzv. „veľkého zmieru“, ale nastala konfrontácia prívržencov a odporcov samostatnosti. V SNS bol príslušníkom umierneného krídla , ktoré však bolo pod tlakom radikálov oslabené a vylúčené. V politickom živote nášho hosťa nasledovalo založenie Národno-demokratickej strany(NDS), ktorej preferencie sa čoskoro vyšplhali až na hranicu zvoliteľnosti 5%. Obavy z prepadnutia hlasov ho podnietili k rozhodnutiu navrhnúť spoluprácu KDH. Dohoda stroskotala na rokovaní s federalistami. Na druhý deň prišla ponuka Jozefa Moravčíka, z fúzie troch strán vzišla Demokratická únia(DÚ), s ktorou ostal štyri roky v opozícii. V roku 1998 sa stal šéfom volebnej kampane Slovenskej demokratickej koalície(SDK), keď pri riešení dilemy poloprázdnych mítingov mu napadla myšlienka pripomínajúca islamské príslovie: „keď nechodia ľudia za nami, musíme ísť my za nimi“, a tak sa zrodila kampaň na kolesách bicyklov. Plné námestia boli predzvesťou prichádzajúcej zmeny a zvýšenie preferencií dôkazom úspešnej kampane. Po voľbách sa stal opäť ministrom hospodárstva , po rôznych peripetiách, však v roku 2000 podal demisiu a vzdal sa poslaneckého mandátu, bol to definitívny odchod z politiky, ktorú označil ako „drogu, veľa tomu obetuješ, ale aj veľa Ti dá, je veľkou výzvou.“ Predchádzajúce manažérske skúsenosti využil pri založení SITNO HOLDING-u, spoločnosti pôsobiacej ako strategický investor, postavenej na troch odlišných pilieroch: strojárenstvo, informačné technológie a cestovný ruch, ktoré posilnil o oblasť výskumu v zdravotníctve a šport. „V biznise je aj blbé(nie stopercentné) rozhodnutie lepšie ako žiadne“, a „nikdy neurob niečo proti svojmu svedomiu“, to sú dve základné odporúčania pre začínajúceho podnikateľa, ktorými sa riadil aj Ľudovít Černák. Angažovanie sa vo futbalovom Slovane je jeho srdcovou záležitosťou. Keď videl, ako kedysi slávny klub, víťaza PVP 1969 pohadzujú ako špinavú handru, rozhodol sa, že musí konať. Problémy však boli väčšie ako predpokladal a keby vedel, čo ho čaká tak „sa Tehelnému Poľu vyhnem na dvesto kilometrov“, dnes však neľutuje, pretože v Slovane je veľa zanietených, ktorí futbal milujú. Jeho snom je Slovan v Lige Majstrov. Postavenie Národného futbalového štadióna(NFS) na Tehelnom Poli je podľa odborníkov najlepšou alternatívou. Inšpektori vytkli stánku „belasých“ 64 závad z kritérií UEFA, z ktorých výnimka vyprší v roku 2008. Slovensko nevyhnutne potrebuje štadión európskeho štandardu, ten by mohol slúžiť aj pre ostatné bratislavské kluby. Kotol s kapacitou 33 000 divákov s vyhrievaným trávnikom, by mal byť pýchou slovenského futbalu. Príjemný spolkový večer ďalej pokračoval diskusiou, rozoberajúcou celé spektrum otázok, najmä o Slovane. Aj taký bol 30. marec 2006 Svoradove. Jano Komara |