| 20. 6. 2003 – Rusovce |
|
V krásnom prostredí pri dobrom jedle či vínku sa všetci cítili príjemne. Ale zjesť všetko mäso sme nevládali. Dohodli sme sa preto, že pre zbytok prídeme v sobotu ráno. Keď sme došli okolo jedenástej, bača nás zapriahol do roboty: vyčistiť dolinku, umyť riad, pomôcť pri sene. Pýtam sa ho: „A kde je mäso? Veď muselo ešte veľa ostať!“ „Jáj, kamarát môj, v noci do neho muchy nasadili vajíčka, celé je popľuté“, hovorí Kalman. Neveril som mu ani pol slova, myslel som si, že nás podfúkol a my sa tu ešte namáhame na sene. V duchu som nadával ako pohan. No mýlil som sa. Po uprataní nás zavolal a priniesol plný pekáč jahňaciny. „V noci som to celé obral a dopiekol“, ale chcel som vidieť vaše reakcie“. Takto nás dostal! Hneď sme mu odpustili a najedli sme sa do popuku. Čo k tomu dodať? Vraj sme boli prvá partia, ktorá pri horárni zorganizovala takéto stretnutie. A musím povedať, že sme zanechali dobrý dojem. Dúfam, že si to do roka a do dňa zopakujeme. Bľačia ovce za rána Plepo X |