O tejto krajine napísal a povedal kadekto kadečo, poväčšine pololži. No dielo Slovensko, ktoré takmer „renesančný duch“ Peter Kresánek za viac než 5 rokov intenzívnej práce (cca 1100 hesiel) napriek zápasu s existenčným Damoklom vydal, si zasluhuje „kalap dole“. O knihe, krajine, pamiatkach, ale aj o napr. mnohokrát nevďačnom vzťahu rím.kat. správcov SK pamiatok k perlám našich dejín má málokto (nikto) povedať niečo viac.
Veselé bolo aj to, že v Spirit of wine sedelo celé geriatrické ministerstvo kultúry aj s ex Maďaričom. Otázka, či inštitucionalizovať kultúru platením tejto armády namiesto zmysluplnosti je namieste.
Podľa Kresánka iba 6 % reštauračno-ubytovacích služieb u nás prejde aspoň základným sitom. Veľa to o Slovensku vypovedá. No aj tak majú vraj ľudia (aj zo zahraničia) chuť za pamiatkami chodiť. Ani poriadne netušíme, čo máme za humnami, my exdrotári…
Veľmi osviežujúci večierok, lebo akosi je v tejto krajine už málo podobných polyhistorov…
Plepo