Skvelý bloger, „lašsky cyp“ Ladislav Větvička (viacnásobný „bloger ČR“, spolu so Šichtařovou), ktorý píše pekným ostravským dialektom, je známy ako low cost cestovateľ predovšetkým po krajinách východného bloku. Okrem reportáží, v ktorých pútavo mieša aktuálne postrehy, históriu a gurmánstvo, napísal aj niekoľko kníh. Sám si ich vydáva a aj distribuuje, pretože rozhodne nie je fanúšik veľkých „hytlermarketov“. Ak si knihu objednáte, príde vám aj s osobným venovaním. Tak ako mne tri, ktoré napísal v rokoch 2019, 2020 a 2021.
Knižka S Jarkem po sto latach okolo Rakusko-Uherska (2019) je poskladaná z viacerých Větvičkových zápiskov z ciest po Slovensku, Morave, Podkarpatskej Rusi, Maďarsku, Rakúsku. A Rusku. Prečo aj Rusku? Preto, lebo druhou líniou knihy sú zápisky spisovateľa – komunistu „Jarka“ Haška Dějiny strany mírneho pokroku v mezích zákona, ktorý od boľševikov začiatkom 20. tych rokov 20. stor. dostal široké právomoci v Povolží (Samara) a Větvička sa vydal aj po týchto stopách. Kniha, z ktorej cítiť isté staromilstvo, z viacerých strán rozoberá, prečo sa veľká ríša ako CK monarchia tak rýchlo rozpadla a prečo vôbec bol dlhodobo zabehaný poriadok zmetený brutálnou (prvou) svetovou vojnou. Autor za kľúčovú postavu rozvratu považuje sira E. Graya, anglického ministra zahraničia, ktorý, napriek tomu, že v Nemecku a Rusku vládli rodinne spojení vládcovia, dokázal rozdúchať vojnový požiar. Prečo ale po vojne vzniknutá ČSR tiež dlho nevydržala? „(ČSR) bylo založené na zlodějine (nazvyvejme znarodněni pravym jmenem), a jak vime podle Masaryka, stat se udržuje těma prostředkama, jakyma vzniknul. Nemožeme se tedy divit, že se u nas kradlo, krade a krast bude“, konštatuje, keď čitateľovi pripomína príbehy vyvlastňovania Habsburgovcov. A odkaz pre dnešok? „Vést ústupové boje – cokoliv, co zpomalí imigraci, zavádění islámského práva, multikulturní výchovy… zkrátka všechno, co zpomalí zánik tradičního světa aspoň o kousek, je dobré.“ Osviežujúce čítanie!
Rok 2020 môžeme označiť ako rok začiatku mäteže. Čínsky vírus „ze zle uvařenych netopyru“ sa stal dominantnou celosvetovou témou a kompletne zlikvidoval svet, ako sme ho dovtedy poznali. „Lašsky cyp, blogař, cestař, fotograf, spisovatel“ Ladislav Větvička sa s tzv.„opatreniami“, ktoré zavádzajú verchušky worldwide, ale hlavne v Čechách (na čele so „slovenskym premierom česke vlady) a na Slovensku („keby ste vedeli, akého k.k.ta sme si teraz zvolili za premiéra“) vysporadúva po svojom. Sadá na elektrobajk a vydáva sa na cestu okolo Česko – Slovenska. Svoje postrehy spísal v knihe Okolo Česko – Slovenska aneb Kronika koronoveho podfucku. Vyráža z Ostravy -Poruby, prechádza Moravou až k rakúskym hraniciam. Kopíruje ich, občas sa snažiac preniknúť cez betónové a iné zátarasy doteraz priechodného „šangajskeho prostoru“. Bicykluje cez Šumavu, Krušné hory, Liberecko, Podkrkonošie napäť na severnú Moravu „dodom“. Cestou prespáva väčšinou u svojich priateľov, v každom z tých pár otvorených podnikov pije nastojáka miestne pivo a nestíha sa diviť, čo sa to s nami stalo. Po krátkej zastávke doma, ktorú využije napr. na pašovanie svojich kníh pre slovenských čitateľov do kysuckého Klokočova jak za boľševika, sadá na svoj bajk znova a porušujúc zákazy prichádza na Slovensko. Jeho trasa vedie cez Partizánske, Novú Baňu, B. Štiavnicu, Krupinu, Lučenec do Poltára, kde sa deň zdrží, lebo „na Poltári je tak fajně“. Cez Muránsku planinu prichádza do Spišského Bystrého, kde sa točí na západ. Pri Ružomberku navštevuje Černovú (zaujímavá vsuvka o Andrejovi Hlinkovi), strihne to na Oravu a cez Terchovú a Kysuce sa vracia na Ostravsko. Celý 2480 km trip trval od 20.04. do 03.06.2020. Postrehy z cesty sú dopĺňané aktuálnymi správami a komentármi z webu, najčastejšie trefnými glosami Miroslava Maceka (pamätáte si toto meno roku 1992?). Upozorňujem, že „slunkaři“, multikulti priaznivci, Svedkovia koronovi, propagátori nosenia „haderek přes pysk jak v Islamistanu“, fanúšikovia BLM a vakcinácie či udavači nedodržiavania „opatrení“ nech knihu radšej nečítajú. Ostatní sa napriek všetkej absurdite zabavia, hoc je to trpký humor. Prognózy z konca knihy sa vypĺňajú. „Divna doba, o kere sa obavam, je počatkem čehosik mnohem horšiho“, konštatuje v júli 2020 autor. Bohužiaľ má pravdu. No pre našu krátku pamäť je dobré si deň po dni pripomenúť, ako sa mätež v 2020 vyvíjala.
No a v predvianočnom čase zavretých krčiem 2021 prichádza pokračovanie, kniha Kronika koronopodfucku 2, vydaná v Сamиздат-e. Úvodu dominuje text Miroslava Macka z 10/2020 „Přírodní pohled na koronavirové šílenství“. Keby sa „nepodniklo nic“, bolo by lepšie. Větvička v kapitole „Koronový podfuck?“ spája verejne známe prepojenia Wuhan, Fauci, OSF, Black Rock, Gates, WHO atď. Postupne od októbra 2020 do júla 2021 (s doplnkami do októbra 2021) zaznamenáva udalosti doma a vo svete. Predpovede z „jedničky“ sa plnia rýchlejšie, ako sme si v 2020 dokázali predstaviť. Autor uteká z ČR na pomerne dlhé pobyty do Dominikánskej republiky, Británie, Bieloruska, Podkarpatskej Rusi, Ukrajiny, Albánska. Odvšadiaľ píše svoje pozorovania, ako sa s vírusom -doslova- bojuje. Absurdity sa krajina od krajiny líšia, ako keby sa štáty predháňali. Nediagnostický PCR test (a ešte pofidérnejší AG) sa stal uholným kameňom života a smrti. Na neho sa nabaľuje ex-hoax kovidpas („výjazdová doložka“), ex-hoax povinná tzv. vakcinácia (1, 2, 3, 4…) a „opatrenia“. Sloboda napriek sloganom dostáva na frak. (Inak posadnutosť „dátami“ dokonale demaskoval matematik z okolia vlády SR, keď stojac pri prezidentke na jar 2021vyhlásil, že sme v dátovom pekle a nevieme nič. Je lepší dôkaz o tom, že epidemiológia je na tom horšie, ako astrológia, ktorá aspoň používa presné dáta pohybu planét? Napriek tomu máme veriť „vede“. Prečítať si presnú Holtonovu knihu Veda a antiveda by malo byť podmienkou pri odovzdávaní VŠ titulu nielen u Krčméryho. pozn. P.). Osviežujúce cestopisy Větvička prekladá správami z tlače a postrehmi zaujímavých ľudí. Toto je „biologicko-ekonomická válka, jejímž cílem je nastolení multikulturního socializmu“, píše. A popri neveselých prognózach sľubuje „trojku“ v zmysle qui bono? Máme sa no čo tešiť? Novopohanská vízia Schwabovho Veľkého resetu (či Y.N.Harariho) je mimoriadne odporná, no, zdá sa, príliš mocná. Mätež vražedne ide.
Plepo