Vianoce odišli tak rýchlo ako prišli, začal sa nový rok, krátko na to prišla tzv. plesová sezóna, no a práve sa končia fašiangy. A to znamená, že znovu tu máme obdobie, s ktorými sa spájajú viaceré možno nie práve najpríjemnejšie konotácie. Áno, je to obdobie nazývané Pôst. Začína sa 40 dní pred Veľkou Nocou, čiže na Popolcovú stredu. Je to pripomienka toho, ako Ježiš trávil 40 dní na púšti, kde sa postil (Mt 4, 1 – 11; Mk 1, 12 – 13; Lk 4, 1 – 13) a prekonal aj pokúšanie Diabla.
Číslo 40 je v Biblii symbolickým číslom. Pripomeňme si napríklad 40-ročné putovanie Izraelitov po púšti. Alebo 40 dní, ktoré Mojžiš strávil na vrchu Sinaj, pred tým ako ľud dostal dve kamenné tabule s vytesaným Desatorom (Ex 34, 28) alebo 40 dní putovania proroka Eliáša na ten istý vrch (1 Kr 19, 8). Číslo 40 je vyjadrenie skúšky, ktorú Boží vyvolení podstúpili. Rovnako tak aj púšť má svoj význam vo Svätom písme. Je to miesto vnútornej premeny človeka. Takú premenu ohlasoval aj Ján Krstiteľ. Ohlasoval ju samozrejme na púšti. Aj apoštol Pavol strávil po svojom obrátení istý čas na púšti v Arábii, aby sa pripravil na svoju dôležitú úlohu, na ktorú ho Boh povolal (Gal 1, 17 -18). Ježiš, ako som už spomenul, strávil svojich 40 dní na púšti ešte pred tým, ako začal svoje verejné účinkovanie.
Keď teda spojíme obe symboliky čísla 40 a púšte, tak tu ide o akúsi skúšku v nejakom konkrétnom čase, ktorej cieľom je naša vnútorná premena. A presne o toto v pôstnom období ide. Čo to v praxi znamená? Akými prostriedkami môžem dosiahnuť svoju vnútornú premenu počas pôstneho obdobia?
Na to existujú tri prostriedky – modlitba, pôst a almužna. Veľmi veľa však závisí od správneho prístupu. Čiže dôležité je to, ako použijem tieto prostriedky. Pretože aj z modlitby sa môže stať len akási básnička alebo žiadosť o veci, ktoré mi v živote chýbajú. Z pôstu sa zase môže stať akási forma diéty a z almužny pre zmenu zase čosi ako zbavovanie sa nepotrebných vecí. Iste všetci chápeme, že toto nemá nič spoločné s vnútornou premenou. Pretože modlitba, pôst a almužna nie sú cieľom premeny, ale sú prostriedkom na jej dosiahnutie. Čiže nejde tu o nejaké škrtanie položiek z „To Do listu“, pretože takýmto spôsobom sa v duchovnom živote posunúť bližšie k Bohu nedá. Aký je teda správny prístup k uvedeným trom prostriedkom?
- Modlitba: „Modlím sa preto, lebo som hriešnik, ktorý je Bohom milovaný a za to mu chcem vzdávať chválu“
- Pôst: „Postím sa preto, lebo veľmi ľahko vždy zabúdam, že som to ja, kto musí mať kontrolu nad svojim telom a nie dopustiť aby telo ovládalo mňa“
- Almužna: „Dávam almužnu, pretože štedrosťou sa viac pripodobňujem Bohu, ktorý ma miluje nezištne“
Netreba zabúdať, že náš domov sa nenachádza tu na zemi. Nachádza sa tam, kde nám ho Boh pripravil, teda v Raji. Preto počas celého nášho života zápasíme medzi tmou a svetlom, medzi hriechom a milosťou. Po našej smrti každý z nás uvidí, či sme sa počas života pripravili na večnú blaženosť v Nebi alebo na večné zatratenie v úplnej odlúčenosti od Boha. Preto je dôležité sa počas života pripodobňovať Ježišovi, ktorý nám dal seba samého za vzor. K tomu je potrebné očisťovať naše zvyky, mysle a srdcia.
Nemôžem ani vynechať slová Panny Márie, ktoré vo Fatime povedala sv. Hyacinte: „Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, urobili by všetko pre to, aby zmenili svoje životy.“ Preto nepodceňujme toto pôstne obdobie. Každým premrhaným pôstnym obdobím strácame príležitosť na zmenu, ktorá je dlhodobý proces, ktorý sa neudeje zo dňa na deň. Na takúto zmenu potrebujeme čas. No čas plynie, preto ani my nemôžeme neustále zotrvávať na jednom mieste v našom duchovnom raste. Všetci chceme byť spasení, no netreba zabúdať, že Boh je milosrdný, ale je aj spravodlivý. A práve tieto dva Božie atribúty sa nachádzajú vo Svätom písme veľmi často pri sebe.
Nezabúdajme teda ani na Božiu pomocnú ruku, pretože je to v prvom rade On, ktorý nás chce spasiť. Miluje nás viac, ako my dokážeme milovať Jeho. Aj preto nám dáva sviatosti, ktoré môžeme prijímať na to, aby sme zotrvávali v duchovnom raste a mohli z nich čerpať duchovnú silu. Pretože ako som už uviedol vyššie, vnútorná zmena je proces. A zo skúsenosti určite vieme, že nie je to ľahký proces. Ale s Božou pomocou to dokážeme zvládnuť.
Prajem vám všetkým požehnané pôstne obdobie a veľa duchovných síl v úsilí o pripodobňovanie sa nášmu Spasiteľovi Ježišovi Kristovi
Martin Gira, seminarista Kňažského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave