Počiatky vývoja hnutia slovenského študentstva spadajú do doby slovenského národného obrodenia a osamostatnenia spisovnej slovenčiny. Slovenské študentstvo už koncom 18.storočia sa organizuje v smere národnom, politickom a spoločenskom a hlása potrebu intenzívnej kultúrnej práce. Vtedajším podmienkam rozvoja slov. študentstva pomohli cirkevné semináre, kde boli vlastne počiatky samotného slovenského študentského života. Práca tejto cirkevnej inteligencie viedla postupne aj k ľudu do dedín a pomáhala riešiť jeho nemalé problémy. Neskoršie počiatkom 19. storočia a hlavne v rokoch revolučných, pod vplyvom francúzskej revolúcie vznikal na Slovenku národne sebauvedomovací politicko-spoločenský prúd tvoriaci sa hlavne zo zástupcov študentstva. Táto generácia inak nazývaná aj „štúrovská“ hlásala potrebu drobnej práce medzi ľudom na poli kultúrnom, sociálnom a hospodárskom. To malo za následok zvýšený záujem o štúdium na cirkevných seminároch, ale aj na univerzitách v neďalekej Viedni a Budapešti. V otázke sebauvedovania Slovákov zohrala Viedeň mnoho. Tu sa študenti pod vedením evanjelika Ľ.Štúra sebavzdelávali a potom odchádzali domov viesť a učiť nevzdelaný ľud.
Roky šesťdesiate, keď kultúrny život na Slovensku dospieva k najväčšiemu rozmachu, tiež zaznamenávajú pekný obraz života slov. študentstva. V tomto období hral významnú roľu banskobystrický biskup Štefan Moyses, ktorý sa podieľal na duchovnom pozvihnuti katolíckej viery medzi slovenskými študentmi.
Po uhorsko-rakúskom vyrovnaní, po nezdarených úspechoch doby revolučnej, zatvorení kultúrno-spoločenskej Matice Slovenskej a zatvorení slovenských gymnázií nastáva nová sťažená situácia pre samotných slovenských študentov. Aj keď maďarsko – rakúske vyrovnanie prinieslo jasnejšie vzťahy medzi Rakúšanmi a Maďarmi, tak slovenská aj iné menšiny v Uhorsku s kultúrno-politického hľadiska utrpeli. Nastal silnejší maďarizačný tlak, ktorý tvrdo zasiahol aj študentský život. Kultúrno-politicky aktívni študenti boli perzekvovaní a poprípade aj vyhodení zo škôl.
V tomto období sa slovenské študentstvo preskupuje aj do Prahy, kde zakladá vzdelávací spolok „Detvan“, ktorý vznikol počiatkom rokov osemdesiatych minulého storočia. Doma na Slovensku sa formovali hlavne „Morhisti“, ktorí tajne pôsobili medzi ľudom.
Počas prvej svetovej vojny sa spolu z prebúdzaním národného povedomia, prebúdzalo aj študentské hnutie. Slovenskí vysokoškoláci v univerzitných strediskách mali svoje vlastne združenia a na stredných školách sa zakladali tajné spolky. Na stretnutiach týchto združení sa okrem iného učili pravopis, čítali slovenské knihy a recitovali básne. Uverejňovaním článkov v tlači sa dával podnet k bližšiemu zoznámeniu sa národne cítiacich študentov a k systematickej organizačnej práci. Táto práca bola prerušená už októbrovým prevratom. Pohyb slov študentstva tým dostáva novú formu a voľnejšie ovzdušie. Ide do obcí medzi ľud, hlavne na východ, agituje za štátnu jednotu československú a začína rozvíjať svoju organizačnú sieť po stredoškolských ústavoch. Strediskom študentského hnutia v tej dobe bol Ružomberok. Slovenské študentstvo tvorilo jednotnú frontu bez ohľadu na náboženské presvedčenie. Tu je nutné poznamenať, že všetci prední organizátori boli neskoršie z ružomberského gymnázia vyhodení.
Dňa 2. január l9l9 katolíci a evanjelici idú spolu na prvý zjazd českých pokrokových študentov do Prahy, kde za účasti 600 českých stredoškolákov Slovákov zastupuje 25 delegátov. Na reformné požiadavky, že kríž nesmie byť v škole, náboženstvo sa nesmie vyučovať povinne, vyjadrili Slováci protest. Z Prahy odchádzajú nespokojní. To bol prvý podnet k neskoršiemu rozdvojeniu. Keď sa boj stáva verejným, začína sa fakticky triedenie slovenského študentstva v dvoch smeroch. Študentstvo evanjelické a pokrokové, vedené ideami hlasistov, organizuje sa okolo „Mladého Slovenska“, študentstvo katolícke v Sociálnych Združeniach Slovenského študentstva okolo „Vatry“ na podklade slovensko – slavianskom a kresťanskom. Centrálnou organizáciou prvého smeru sa stáva SSš, katolícke študentstvo sa organizuje v Ústredí slovenského katolíckeho študentstva (ÚSKŠ).
Tým nastáva v radoch študentstva ideový boj, ktorý zapríčiňuje zanedbávanie spoločných povinností. Rieši sa tým, že SSš sa stáva organizáciou čisto stavovskou a ÚSKŠ zachovávajúc svoj ideová podklad, organizáciou ideovou, kultúrno-náboženskou. Tento stav v základoch trvá aj dnes.
Prvým grandióznym a samostatným vystúpením slov. kat. študentstva 3. aug. 1919 v Ružomberku. 700 prítomných študentov ukázalo, že katolicizmus je a bude drahým pokladom slov. kat. študentov. Zjazdom zvolený organizačný výbor začína svoju činnosť: utvorilo samostatné ústredie so sídlom Ružomberku, vydá Legitimačnú a informačnú knižočku, organizuje pracovné zjazdy. Realizovanie snáh bolo prekazené tým, že ministerstvo školstva a národnej osvety zakázalo organizovanie stredoškolákov. Radosť vyvoláva skutočnosť, že sa začína angažovať viac vysokoškolákov, ktorí práve v tejto dobe preberajú organizovanie študentstva na seba.
V roku 1920 sa zakladá prvý slovenský a katolícky akademický spolok „Tatran“. Čoskoro nato vzniká ďalší spolok „Považan“ a „Moyzes“. Kontakty medzi nimi sú srdečné, avšak pociťuje sa silní potreba nejakého centra, ktoré by dávalo smernice a upravoval hnutie do jednotného toku. Na 3. kongrese v Žiline r. 1921 sa určilo sídlo ústredia v Brne. O rok neskôr bolo sídlo preložené do Bratislavy. Vznikali nové potreby – dať organizácii pevný a jasne formulovaný ideový smer a ujasniť pomer k iným organizáciám a potreba časopisu. Valné zhromaždenie r. 1923 prijalo ideové rezolúcie a uznesené bolo vydávať vlastný orgán „Rozvoj“. Ústredie usporadúva prednášky a po prvý raz nadväzuje styky so zahraničnými študentskými organizáciami. Činnosť hnutia sa niesla predovšetkým troma smermi: smerom prehĺbenia vnútornej, ideovej stránky, utuženia zahraničných stykov a povznesenie financií. Pre styk so zahraničím mal veľký význam kongres „Pax Romania“/1926/ v Budapešti, na ktorom bolo naše hnutie prijaté do zväzu tejto medzinárodnej študentskej katolíckej organizácie ako samostatná nezávislá organizácia. Týmto nám bola daná možnosť, aby sme nadväzovali čulejšie styky so zahraničím a tým prispievali aspoň čiastočne k rozšíreniu slovenského mena v zahraničí.
Tlačový orgán „Rozvoj“ mal 2500 predplatiteľov a bol najrozšírenejším študentským časopisom na Slovensku. Nemalou mierou prispieval k rozšíreniu ideí Ústredia a počet predplatiteľov svedčil o tom, že snahy ÚSKŠ sa stretávali u študentstva s porozumením.
K roku 1926 organizoval ÚSKŠ 11 spolkov a jednotlivé spolky mali úhrnom 650 členov (436 činných, 133 zakladajúcich, 53 prispievajúcich a 28 čestných). Členovia spolkov pracovali okrem iného v orolských jednotách a v niektorých iných spolkoch, v ktorých sa zveľaďovali v literárnych, hudobných, apologických a dramatických odboroch.