Vo štvrtok 20. mája nás v priestoroch IRI navštívil exminister financií a podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš. Na pomerne širokú makroekonomickú tému prišiel perfektne pripravený, doniesol si pekne urobenú a čitateľnú prezentáciu so zrozumiteľnými (ale nie veľmi veselými) číslami o vývoji Slovenska.
Prvú časť prednášky venoval globalizácii ako takej, jej vplyvu na svetový obchod a prepojenosti trhov. Plynule sme sa dostali ku kríze – ovociu globalizácie v praxi, keď pád cien nehnuteľností a následná hypotekárna kríza v USA spôsobili turbulencie v celom svete. Nasledovala finančná (chvíľu sme sa venovali jej príčinám) a s ňou spojená hospodárska kríza (ktorú sme na Slovensku cítili viac ako tú finančnú).
Prepad slovenskej ekonomiky nás podľa Ivana M. učí dôležitej veci o našom hospodárstve – nevyhovujúcej štruktúre nášho hospodárstva. Okrem výrobnej sféry (automobilky, Samsung, …) je potrebné zvyšovať podiel práce hlavy oproti práci rúk. Len takým spôsobom vieme zabezpečiť, aby sme jedného dňa, keď sa výrobné podniky poberú ďalej na východ (čo sa skôr či neskôr stane), neostali na Slovensku nepríjemne prekvapení. Inovácia a vzdelanie – to sú hlavné piliere, ktoré Slovensko dnes potrebuje. Situáciu dokresľovali dosť zúfalo znejúce čísla medzinárodného hodnotenia Slovenska v oblasti školstva a inovácií. Žiaľ, na ministrov školstva malo Slovensko od čias Ladislava Kováča a Jána Pišúta nepretržitú smolu…
Ďalšou kľúčovou oblasťou na zlepšenie je korupcia, voči ktorej súčasná vláda nielenže nebojuje, ale ju kontinuálne a priam opulentne generuje. Korupcia je viditeľná nielen vo „veľkých“ peniazoch (J&T, Tipos, …) ale už aj u bežných drobných úradníkov štátnej správy, ktorí si viac a viac dovoľujú, pretože trend je nastavený zreteľne. Do budúcnosti vidí Ivan M. cestu v sprístupňovaní zmlúv, vo zvýšenom využití elektronických aukcií a v celkovom stransparentňovaní verejných zákaziek.
Ako dopadnú podľa Ivana M. najbližšie voľby? Sú len dve alternatívy – buď bude vo vláde najsilnejší SMER (a vtedy tam Ivan nebude) a trend ostane zachovaný, alebo bude vo vláde najsilnejšia SDKÚ. V takom prípade sa s tým „niečo robiť dá“…
Podľa nášho hosťa však netreba prepadať apatii a skepse (akej niekedy prepadajú slovenskí novinári) – sme mladá krajina a máme dosť času (porovnanie so Švédskom, kde je slobodný prístup k informáciám od r. 1893).
Takže v závere to bol napriek vážnym témam príjemný večer v triezvej, akademickej atmosfére.