|
V sobotné popoludnie 21. januára 2006 sa v telocvični na Svoradove konal futbalový turnaj. Spolok Istropolitan ho pripravil vďaka podpore mestskej časti Bratislava – Staré mesto. Slušný počet futbalových talentov, nasadenie plné túžby po víťazstve (v rámci pravidiel fair play), skvostné individuálne momenty a takmer stovka utešených gólov vytvorili pravú turnajovú atmosféru. |
|
Ako člen mužstva Traja mušketieri (po prvom zápase sme k názvu priradili dovetok „po dvadsiatich rokoch) sa musím na turnaj pozrieť aj trochu z druhej strany. Po prvom prehratom zápase s tímom Eastern sa ukázalo, že kondička nášho mužstva je jeho slabšou stránkou, preto sme na zápas s Argentínou zvolili iný recept. Zabezpečenú obranu a rýchle brejky. Tak ako iné veľké mužstvá. Taktika priniesla výrazný úspech, Argentína pustila perie (remíza). Potešení vidinou úspechu sme sa vrhli do ďalšieho zápasu s výrazne mladšími Anjelmi. Ubehali nás, aj keď ani v tomto zápase naše hrdinské mužstvo neskončilo s nulou na strane strelených gólov. Povzbudení povoleným dopingom (treba podotknúť, že regule turnaja akceptovali akýkoľvek doping, o ktorom si športovec myslí, že prospeje jeho výkonnosti), výborným gulášom a tekutinami, sme si chuť chceli napraviť s Dowinou. Bol to dobrý zápas, plný ukážok majstrovského ovládania lopty, technickej zrelosti a znalosti terénu z našej strany. No aj súper mal niektoré pekné fázy, preto nakoniec o nejaký ten gólik vyhral. Finále prinieslo futbal svetovej úrovne. Anjeli zvíťazili, asi aj preto, že rozhodca nevedel, či má ruku pískať ako krídlo či ako. Dôležité je, že sa nikto vážnejšie nezranil, krv netiekla (v našom mužstve by sa po tých štyroch zápasoch nikto krvi nedorezal), všetkým chutilo, ceny sa páčili a svalovica? Tú musíme nejako rozchodiť. Plepo |