|
Profesor Róbert Letz, priateľ spolku ISTROPOLITAN a jeden z účasníkov nášho historického seminára „Prenikanie boľševizácie do slovenskej armády“, z ktorej akurát vyšiel pekný zborník, je autorom novej knihy „Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom“. Katolícke noviny sa s Róbertom Letzom porozprávali aj o tom, prečo je toto dielo unikátne. Rozhovor prinášame v plnom znení. |
|
KN: Prečo je podľa vás dôležité oživovať dejiny a aj dnes spomínať na päťdesiate roky minulého storočia? RL:V istom zmysle ide o otázku historickej kontinuity, ale aj o otázku kultúry slovenského národa. V súčasnosti sa totiž veľa hovorí o rôznych osobnostiach, že boli kontroverzné. Stále sa im prisudzuje tento prívlastok a zdôrazňuje sa len negatívna stránka týchto osobností. Takže máme akoby opäť do činenia s oživením minulého, deformovaného a negativistického pohľadu, ktorý prevládal v období päťdesiatych rokov. Konkrétne sa to týka napríklad biskupa Vojtaššáka, o ktorom sa z médií väčšinou dozvieme len negatívne informácie. Na osobnosť sa nepozerá plasticky a komplexne, ale iba z jednej strany, len niečo sa vytrháva z kontextu. Potom ide o bolestnú skúsenosť obetí totalitného režimu, ktorá sa prenáša cez históriu. Dôležité je uvedomiť si, že hodnoty, ktoré máme dnes – ako je sloboda a demokracia –, sú vybudované práve na týchto obetiach. Voči týmto obetiam by sme mali cítiť určitý záväzok. KN: V čom ponúka vaša kniha dokumentov nový pohľad na osobnosti biskupov Vojtaššáka, Buzalku a Gojdiča? RL: Obsahuje 86 historických dokumentov, pričom ide o autentické pramene, ktoré odhaľujú zákulisie tohto najväčšieho vykonštruovaného procesu z čias komunistického režimu. Usiloval som sa o to, aby čitateľ získal komplexný obraz o procese s biskupmi. KN: Sú tam dokumenty, ktoré zatiaľ ešte nikdy neboli publikované? RL: Áno, väčšina týchto dokumentov nebola zatiaľ nikde publikovaná. Pochádzajú z väčšej časti z archívov v Prahe. Sú to zápisnice rôznych komisií, ktoré sa zaoberali prípravou procesu. Čiže sa dá adresne zistiť, kto tento proces pripravoval – od novinárov cez stranícky aparát po funkcionárov Štátnej bezpečnosti. Je tam napríklad veľmi zaujímavý dokument, ktorý hovorí o druhom zaistení biskupa Vojtaššáka, čo sa udialo 15. septembra 1950 – symbolicky na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, keď bol vlastne unesený orgánmi Štátnej bezpečnosti. V päťstranovej správe príslušníci ŠtB píšu o tom, ako bola biskupská rezidencia zabezpečená, kto s nimi spolupracoval, ako organizovali prevoz. Zistil som napríklad to, že publikovaná obžaloba, ako aj rozsudok sú iné než originál. Publikovaná verzia je oveľa drsnejšia, útočnejšia než to, čo slúžilo potrebám súdu. KN: V čom je vaša kniha unikátna? RL: Je to po prvý raz, čo na Slovensku po roku 1990 vychádza takýto súbor dokumentov z nejakého politického procesu. Takýto súbor k procesom z 50. rokov ešte nemajú ani v okolitých krajinách, teda sme unikátni nielen na Slovensku. Edícia Dokumenty sa začala práve týmito dokumentmi, lebo išlo o najväčší a najvýznamnejší proces. Išlo o odsúdenie troch biskupov súčasne, čo sa nestalo nikde inde v bývalom sovietskom bloku. Proces sprevádzala obrovská príprava, kampaň a propagácia. Nezazneli tam síce rozsudky smrti, no aj o tých sa v prípade Buzalku a Gojdiča uvažovalo. Významom odsúdených osobností, propagáciou a prípravami bol tento proces skutočne osobitý. Touto knihou vlastne splácame dlh biskupom, ktorí boli osočovaní a napádaní. KN: Bolo ľahké dostať sa k daným dokumentom? RL: Nie. Väčšinou ide o nespracovaný materiál, ktorý bol pôvodne uložený na pražskom ministerstve spravodlivosti. Teraz sa nachádza v Národnom archíve Českej republiky v Prahe. Bolo zložité sa k tomu dostať, musel som presviedčať, ako odporúčanie som mal aj osobný list ministra spravodlivosti. Hlavná časť dokumentov z procesu s biskupmi je uložená v Štátnom archíve v Bratislave. Pramene, ktoré sú v tejto knihe publikované, som získal a skompletizoval asi pred tromi rokmi. KN: Prečo sa verejnosť nikdy nemala dozvedieť, ako to naozaj bolo? RL: Dokumenty boli produktom straníckych orgánov, ktoré mali svoju líniu a tej sa museli držať. A tak treba trochu opatrne pristupovať aj k štúdiu týchto dokumentov. Preto sú v knihe poznámky pod čiarou, ktoré veci vysvetľujú. Pohľad mal byť v totalite stále zdeformovaný, biskupi mali byť stále v očiach verejnosti zločincami a cez nich mala byť odsúdená a držaná v šachu celá cirkevná hierarchia aj veriaci. Išlo akoby o dedičnú vinu katolicizmu, katolíci museli byť stále za všetko vinní a zodpovední. KN: Dá sa podľa dokumentov určiť, kto zámerne klamal v týchto procesoch? RL: Myslím si, že áno. Práve zo zápisníc z príprav procesu vysvitá, že nešlo o objektívny proces, ale o to, aby biskupov pripravili o česť a kredit, ktorý mali. Poznámky k dokumentom vysvetľujú deformované tvrdenia, ktoré sa v prameňoch vyskytujú, prípadne ozrejmujú osobnosti, osudy. Keď sa tam spomína nejaký človek, napríklad kňaz, ktorý slúžil svätú omšu za biskupov po odsúdení, alebo stranícky funkcionár, tak je vysvetlené, o koho išlo. KN: Prečo ste sa pustili do tejto náročnej práce? RL: Ako historik aj ako človek som sa nevedel zmieriť, že nepravdivé obvinenia voči biskupom sa naďalej udržiavajú v povedomí verejnosti. Táto kniha je pre mňa aj osobným zadosťučinením. Dúfam, že sme sa ňou aspoň o krôčik priblížili k pravde. Hovorí sa, že dejiny slovenského národa sú najmä dejinami utrpenia. Sedembolestná Panna Mária je patrónkou Slovenska, teda utrpenie je do značnej miery zmyslom našich dejín, bytostne patrí k slovenskému národu. Nejde tu o nejaké pestovanie bolesti. Naopak, z toho utrpenia by sme mali vyťažiť pozitívny duchovný program pre náš konkrétny život. Musíme sa ešte veľa učiť vzájomnej úcte i úcte k vlastným dejinám. zdroj: www.katnoviny.sk |